Stavebnica stíhacieho lietadla Mikojan-Gurevič MIG-29 s kódovým označením NATO "FULCRUM" v kamufláži nemeckého letectva. Zostavený model má nastaviteľné riadiace plochy a otvárací kryt kokpitu. Vzhľadom na konštrukciu stavebnice nie sú podvozkové nohy zasúvacie, ale dajú sa ľahko vybrať. Súčasťou je horná polovica figúrky pilota, ktorý môže sedieť v kokpite. Model môže stáť na vlastnom podvozku alebo na stojane so štítkom. Požiadavky sovietskeho velenia z roku 1969 na nové lietadlo ako protiváhu amerických strojov boli také vysoké, že počas vývoja v 70. rokoch muselo Rusko program prerušiť kvôli extrémnym nákladom a rozdeliť ho na dve vetvy. Tak vznikla ľahká stíhačka MiG-29 a ťažší stroj Suchoj Su-27. MIG-29 z konštrukčnej kancelárie Mikojan-Gurevič prvýkrát vzlietol z podnikového letiska v Nižnom Novgorode 6. októbra 1977. Stíhačka bola vyvinutá ako protiváha amerických strojov F-15 Eagle a F/A-18 Hornet a jej výroba prebieha dodnes. Zaujímavosťou MiGu-29 je nepochybne tvar trupu, ktorý sa na celkovom vztlaku podieľa až 40 %. V čase svojho vzniku bol konkurentom, ktorý sa vyvážal do väčšiny krajín bývalej Varšavskej zmluvy. MiG-29 je okrem iného vybavený systémom IRTS na vyhľadávanie cieľov na základe tepelných signálov, ktorý je náchylný na rušenie, v čase svojho vzniku však bol obávaným zbraňovým systémom. Všetky krajiny, ktoré MiG-y prevádzkovali, mali jeden spoločný problém, a to chronický nedostatok kvalitných náhradných dielov. Zásobovanie náhradnými dielmi tak odrážalo hospodárske problémy celého východného bloku. MiG-29 sa dodnes vyrába v Indii pod licenčným názvom BAEZ. Vlastníkom 21 MiGov sú USA, ktoré ich využívajú na bojový výcvik. Celkovo bolo vyrobených 14 rôznych verzií. Do dnešného dňa bolo vyrobených viac ako 1 600 kusov.